Začínam sa sústrediť na zmazanie všetkých spomienok, ktoré vo mne vyvolávali pocit dobre stráženého väzenia vo svete minulosti. Nechávam pobudnúť v prítomnosti len to, čo ju robí viac skutočnou a optimistickou. Ako meradlo mi slúži pocit vnútornej slobody a radosti. Nechávam z minulosti spokojne prúdiť do prítomnosti len čistú inspiráciu. Vnímam, ako pri všetkom čo robím, si do prítomnosti derie cestu tisíc spomienok, myšlienok, a iných drobností, ktoré mi nedovoľujú aby prítomnosť bola tu a elegantná ako sa patrí.
Učím sa zaujať pozíciu, pri ktorej stratia svoju ničivú moc. Pozíciu, v ktorej už neplatia frustrujúce spomienky na rodinu, na rod a milióny trápení, hladomorov a rôznych utrpení, ktoré som videl vo filmoch. Akési zmazanie, unblock. Pozícia, pri ktorej zostáva iba to, čo sa môže zmeniť v tejto chvíli a žiadne spájanie s tým, čo sa meniť nedá. Len skutočnosť, ktorá je tu a ja, čo sa v nej učím objavovať nový bezhraničný rozmer šťastia iba z obyčajného dotyku s ňou, z pekných diel, ktoré sa v nej dajú stvoriť bez čakania.
Usilovne zmazávam všetko, čo nemôžem zmeniť. Odmenou je čarovná prítomnosť pretkaná útulným tichom a veľký čistý stôl pre tvorenie najlepších vecí na svete.
Spomenul som si ako mnohí majstri dokažu zmeniť chuť a vôňu jedál. Preto sa mi zdá prirodzené, že prána vytvára z najmenších prvotných častíc práve takú voňavú a výživnú realitu, akú bunky pre svoje dokonalé fungovanie potrebujú. Môj nový spôsob života je teraz založený na prijímaní milónov úžasných živín premieňajúcich sa pomocou prány na realitu. Bunkové elektrárne (mitochondrie) pripájam do siete pránickej energie ako najmodernejšie bloky fúznych elektrární. Bunky sa tvárili dosť prekvapene, ale zdá sa, že k beztoxínovej výžive majú čoraz bližšie. V hlave sa mi z ničoho nič vybavil refrén zo skladby, ktorú som predtým nahrával. Nakazil ma ako letná hitovka, a každú chvíľu som si ho pospevoval, až kým som nezaspal.
„Som len tanec a energia, len tanec a energia“.
Tak sa skončil môj tretí deň prechodu na pránu