Prišlo to náhodou. Uvedomil som si, že predo mnou stojí obdobie, kedy sa všetko mení. Koniec roka, Vianoce a vo vzduchu zvláštna nálada robiť všetko ináč. Mal som už celkom dosť informácií o rôznych formách výživy, hlavne v spojení s meditáciou.
Pamätám si ten obraz akoby to bolo včera. Stojím na moste ako pred bungee-jumpingom. Trochu váham, až nakoniec skáčem. Slávnostný posledný obed sprevádzaný poďakovaním za všetky dobré jedlá, ktoré som poznal.
Nastal čas otvoriť menu pránickej výživy a objaviť jeho chody, naučiť sa žiť novým spôsobom. Obyčajne som pri maľovaní, ale aj pri riadení firmy vnímal prežívanie jednoty s celkom. O to viac, ak si niečo nevyhnutne vyžadovalo, aby to bolo dielo celku a nie iba moje. Mal som tajnú túžbu vytvoriť z toho čo robím miesto, kde sa stretá genialita celého sveta a iba nenápadne pozorovať. Tešiť sa z diela, ktoré vzniká takmer samé od seba a nechať sa týmto dobrým prúdom doslova unášať.
V môj prvý deň nového spôsobu života som cítil vzrušenie, ale aj zvláštny druh čistoty zo svojho definitívneho rozhodnutia. To more nadšenia a vnútornej sily! Je naozaj jednoduché a príjemné poletovať v jemnohmotnej, krásnej dimenzii ducha. Cítim sa nezvyčajne slobodne. Rozhodnutie, ale najviac jeho uskutočňovanie mi pripomína otvorenú bránu do nového sveta, nového spôsobu života. No a ešte sa do toho motalo všeličo iné.
Rozložil som si viaceré plátna a začal maľovať svoj osobný príbeh – príbeh prechodu na pránickú výživu. Nesmierne ma priťahuje a naplňuje predstava, že môžem začať objavovať a približovať sa k porozumeniu zákonov celkom nového spôsobu života v práne. Začať existovať ako jemná energia, z ktorej môžu vznikať nové bunky tela, ako aj čarovné obrazy.
Všetko som robil uvoľnene. Doslova som sa poflakoval medzi rôznymi náukami o duchovnom existovaní a vedomí celku. Moja fyzická forma pri tom zostáva celkom voľná, bez dozoru. Hoci sa jej to najviac týka, mám pocit, že sa musím vymaniť zo smrteľného objatia tela. Potom už bude môj vlak do sveta prány pripravený na odjazd. Maľuje sa mi nezvyčajne príjemne. Telo som povýšil na samostatný slobodný subjekt a seba tiež. Jednoducho sme sa prestali neustále kontrolovať a zamestnávať uspokojovaním nezmyselných potrieb, ktorých, ako som si neskôr uvedomil, vznikalo toľko, koľko som ich stačil uspokojiť.
Nový spôsob života pozvoľna začínal riadiť moje emócie. Keď som sa na konci dňa pozrel na rozmaľované obrazy, uvidel som ho aj tam. Bol všade.
A tak sa skončil môj prvý deň.